
LAMINÁTOVÉ PODLAHY
Predstavujú cenovo dostupnejšiu alternatívu drevených podláh. Sú odolné, vhodné na umiestnenie na podlahové vykurovanie, nenáročné na údržbu. Stálice medzi podlahovými krytinami, ktoré sa tešia veľkej obľube naprieč štýlmi.
Ako rozoznáme kvalitnú laminátovú podlahu?
Z pohľadu odolnosti viac vydržia krytiny z vysokotlakového laminátu, pre súkromné použitie však bezpochyby stačia lamináty priame, čiže melamínové, u ktorých je dekoračný papier zaliaty vrstvou melamínu. Podľa typu použitia potom voľte aj triedu záťaže, čím vyššiu záťažovú triedu výrobca pri krytine garantuje, tým vyššiu frekvenciu pohybu podlaha znesie. Ak je možnosť výberu, odporúčame voliť krytinu s vodeodolnou nosnou doskou, hranami impregnovanými proti vlhkosti, antistatickou úpravou povrchu či prispôsobením na pokládku na podlahové vykurovanie.
Dôležitá je aj kvalita zámkového spoja. Ten musí zostať tesný a pevný nielen za bežných klimatických podmienok, ale aj pri ich bežných zmenách (napr. suchší vzduch pri kúrení v zime). Ideálne je, ak si nechá zákazník pokládku časti krytiny a pevnosť spojov názorne ukázať v predajni ešte pred samotnou kúpou. Detailnejšie však zákazník „laik“ nie je schopný kvalitu spoja rozpoznať. Ideálne je zamerať sa pri výbere na renomovaných výrobcov podlahových krytín, ktorých podlahy sa dajú kúpiť predovšetkým v špecializovaných podlahových štúdiách a predajniach zameraných priamo na podlahové krytiny.

Čistenie laminátových podláh
Pri čistení laminátových krytín taktiež dbáme na dôkladné vyžmýkanie mopu či handry. Ideálny je suchý spôsob, teda vysávanie alebo zametanie. Do vody je možné pridávať špeciálne čistiace prípravky určené na údržbu laminátových krytín či ďalšie PH neutrálne prípravky, ktoré nenarušia povrch. Špeciálne poliše pre dodatočnú ochranu povrchu, aj napriek tomu, že sú k dostaniu, v podstate nie sú nutné, pretože kvalitné laminátové krytiny majú dostatočne ošetrený povrch už z výroby.
Dôležité je pôsobiť preventívne a zamedziť nánosu špiny (kamienkov, piesku, hliny, snehu, vody, blata a pod.) do miestnosti z vonku. Hrubé nečistoty by mohli zbytočne spôsobiť poškriabanie povrchu krytiny a stojatá voda by sa mohla zámkovými spojmi dostať dovnútra materiálu. Laminátové krytiny nie je potrebné nijako špeciálne ošetrovať, napr. voskovať či leštiť. Pri čistení agresívnejších nečistôt nikdy nepoužívajte drôtenku či iné drsné a tvrdé materiály, ktoré by narušili povrch laminátu. Nohy nábytku i ťažkých doplnkov je dobré podlepiť mäkkým filcom či plastovými podložkami a pojazdný nábytok vybaviť kolieskami typu W s gumovým obutím. Aj pri takto jednoduchej základnej starostlivosti vám bude laminátová podlaha slúžiť niekoľko rokov. Niektoré typy krytín z vysokotlakového laminátu dokonca umožňujú aj strojové čistenie, s tým sa však stretneme skôr v komerčnej sfére.

Pokládka laminátových podláh
U laminátových podláh je, čo sa týka spôsobu pokládky, možností o niečo menej. Je to dané viacvrstvovou konštrukciou krytiny, ktorá je vždy vybavená zámkovým spojom na pokládku plávajúcim spôsobom. Výraz plávajúcej podlahy preto často bol a niekedy ešte stále je milo spájaný iba s krytinami laminátovými. Pri väčšine realizácií sa teda krytina pokladá inak ako plávajúcim spôsobom. V niektorých prípadoch, napr. v miestnostiach s vyššou koncentráciou vlhkosti či z dôvodu lepšej zvukovej izolácie, je možné ju k podkladu prilepiť napevno. Pri laminátových podlahách však možno celoplošne prilepiť iba dielce, ktoré majú z výroby protihlukovú podložku /prilepenú/ na spodnej strane (aspoň podľa odporúčania väčšiny výrobcov).
V prípade extrémneho pôsobenia klimatických javov (sucho x vlhko) môže dôjsť k oddeleniu prilepenej protihlukovej podložky od laminátového dielca a podlaha sa stane plávajúcou. Tým je zabránené poškodenie krytiny. Pri celoplošnom lepení je však nutná obzvlášť starostlivá kontrola zvyškovej vlhkosti podkladu, pretože sa nepoužíva parotesná fólia. Automatickou súčasťou klasickej pokládky každej laminátovej krytiny je správna zvuková izolácia, teda kročajová podložka, ktorá zabraňuje vzniku nepríjemného kročajového hluku. Na trhu je k dispozícii množstvo typov kročajových izolácií, v podstate sa jedná o mäkkú a pružnú podložku s hrúbkou okolo 2-3 mm. Izolačné podložky je možné ku krytine dokúpiť samostatne, v mnohých prípadoch však tvoria súčasť jednotlivých dielcov už z výroby. Okrem kročajovej podložky sa pod krytinu umiestňuje aj parotesná fólia, ktorá rovnako ako pri drevených plávajúcich krytinách zabraňuje prieniku vlhkosti z podkladu do krytiny.
Proces pokládky sa v rade bodov zhoduje s pokládkou ostatných typov krytín plávajúcim spôsobom. Odporúča sa skontrolovať jednotlivé lamely, či sú bez kazov a poškodení. Hoci všetky dielce prechádzajú pri výrobe niekoľkostupňovou kontrolou, pokladajúci je v podstate posledným, a dá sa povedať aj najdôležitejším stupňom kontrolného procesu. Materiál sa musí nechať aklimatizovať v mieste pokládky, a to minimálne 24 hodín pred pokládkou. Pri aklimatizácii zostávajú všetky balíky zabalené. Podklad musí byť rovný, suchý, čistý a dostatočne pevný.
Predchádzajúce krytiny, ktoré sú položené na voľno alebo ktoré by mohli spôsobiť nežiaduci efekt (koberce, linoleá, dlažba s veľkými škárami atď.), by mali byť aj z hygienických dôvodov odstránené. Dodržať sa musia aj dostatočne široké dilatačné škáry medzi podlahou a pevnými bodmi miestnosti (stenami, rúrami od kúrenia a pod.), dilatačnou škárou potom musí byť prerušená aj rozmerná plocha. Opatrenie v podobe dilatačnej škáry sa opäť aplikuje z dôvodu klimatických zmien v miestnosti a možného aj minimálneho „pohybu“ krytiny. Z optického hľadiska sa odporúča krytinu pokladať pozdĺžne v smere dopadu svetla z najväčšieho okna v miestnosti (teda krátkou stranou k oknu). Druhým rovnako optickým pravidlom je, že by dlhé strany lamiel mali byť pokladané kolmo na najdlhšiu stranu miestnosti. Miestnosť tak pôsobí väčším dojmom, než keby boli lamely pokladané paralelne s dlhou stranou.

Prečítajte si články z nášho blogu!!